Zásobujú Galilejské jazero a rieku Jordán vodou, ktorá je v tejto suchej oblasti žiadanou surovinou. Golany zostávajú dodnes sporným územím medzi Izraelom a Sýriou. Dve tretiny územia sú okupované Izraelom od šesťdňovej vojny z roku 1967.
Po anexií Golanských výšin Izraelom sa mnoho arabských rodín rozhodlo opustiť krajinu, čím sa začalo osídľovanie židovským obyvateľstvom. Okrem židov a arabov tu žijú ešte drúzi. Je to kmeň pôvodných obyvateľov Golan. Odhaduje sa, že na území Izraela žije asi 120 000 drúzov. Dokonca v rokoch 1921 – 1936 mali svoj autonómny štát, ktorý sa nachádzal v sýrskej oblasti Džabal ad-Durúz. Sú považovaní za sektu šiítskeho islamu, ale veľa moslimov ich neuznáva. Veria v prevteľovanie duší a na svoju vieru nikoho neobracajú. Je dokonca nemožné na ich vieru konvertovať. V horskej osade Madždal Šams je ich prítomnosť asi najviac citeľná. Toto malé mestečko s 10 600 obyvateľmi sa nachádza v nadmorskej výške 1 170 m.n.m. a bolo založené v roku 1595. V minulosti bolo jedným z centier drúzkeho povstania proti francúzskej vláde v Sýrií roku 1925. Na sever od Madžal Šarms vás cesta dopraví na jediné lyžiarske stredisko v Izraeli “Ski resort Mt. Hermon“, pripomína európske strediská spred 20 rokov, nielen technickým zabezpečením, ale aj oblečením lyžiarov a snowboardistov. Ako hovoria miestny – Jeans style.
V stredisku je zriadená stanica horskej záchrannej služby, reštaurácia, požičovňa lyží a snowboardov a taktiež aj lyžiarska a snowboardová škola. Základná stanica je vybudovaná v nadmorskej výške 1600 m.n.m. a jej vrcholná stanica dosahuje až 2040 m.n.m.
Je tu upravovaných 14 zjazdoviek a na vrchol vás dostane jeden z 8 vlekov. Sezóna v lyžiarskom stredisku Mt. Hermon trvá 2 – 3 mesiace. Dostavil som sa sem v prvý deň otvorenia strediska a to presne 27.1. 2018. Okrem mňa sem ešte prišlo asi 14 000 návštevníkov z rôznych kútov Izraela, čo je na 16 kilometrov zjazdoviek viac ako dosť. Pozitívne je, že polovica ľudí sa sem prišla sánkovať, stavať snehuliakov, alebo si len tak vychutnávať zasneženú krajinu. Aj napriek tomu boli zjazdovky dosť preplnené. Asi najviac práce v stredisku majú členovia horskej záchrannej služby. Málo ľudí má skúsenosti s lyžovaním, ale na druhú stranu je potrebné podotknúť, že odvaha miestnym lyžiarom rozhodne nechýba. Aj s tak slabými znalosťami lyžovania sa neboja púšťať strmhlav dolu kopcom. S brzdením si asi nikto ťažkú hlavu nerobí. Situáciu na zjazdovkách v Izraelskom stredisku Mt. Hermon perfektne vystihuje tento obrázok:
Ako som už spomínal do strediska som sa dostal v prvý deň jeho otvorenia a to na požiadanie miestnej snowboardovej školy. Keďže pracujem ako snowboardový lektor bolo mi umožnené byť prvý aj na svahu. Dosť som bol prekvapený aká početná je snowboardová scéna v Izraeli, aj napriek tomu že sezóna v stredisku Mt. Hermon je pomerne krátka. Po pár mesiacoch už po snehu nieje ani stopy. Okamžite potom ako zmizne posledný sneh, miestny snowboardisti začnú voskovať surfy a premiestňujú sa na západ k pobrežiu.
Freeride v stredisku je dosť obmedzený. Na jednu stranu snehová pokrývka nesiaha až do nížin a na stranu druhú, ako mi povedal šéf inštruktor miestnej školy “dávaj si pozor, aby si nezajazdil na druhú stranu kopca, tam už je Sýria a je dosť pravdepodobné, žeby si sa odtiaľ už nevrátil“. No povzbudivé slová, avšak žiadne z týchto obmedzení mi nebránilo užiť si čerstvo napadaný sneh.
Všadeprítomná armáda mi však jeho slová neustále pripomínala. Bolo úplne bežné stretnúť na zjazdovke snajpera zabaleného v kamufláži a s lyžami na nohách. Ono totiž v stredisku sa nachádza aj vojenská základňa a po 18 hodine je do strediska prísny zákaz vstupu. Ja len dúfam, že situácia na blízkom východe bude aj v budúcnosti bezpečná, aby som sa mohol vrátiť späť na toto magické pohorie.
Stráž na dolnej stanici lanovky Sion z veľkej časti tvorili mladý muži, ktorý vykonávali základnú vojenskú službu. Tá je v Izraeli pre mužov povinná a to až na tri roky. Dokonca sa táto povinnosť vzťahuje aj na nežné pohlavie, ženy ale musia svojej vlasti slúžiť len dva roky. Napriek početnej prítomnosti armády bola atmosféra v stredisku veľmi pozitívna. Ešte vychytať tie kilometrové kolóny každé ráno pri príchode do strediska a bude to na miestne pomery viac ako dobré. Pokiaľ sa niekto z Vás chystá do Golanských výšin, poradil by som dopredu si zistiť aká je bezpečnostná situácia. Zároveň sa pripravte na dôkladné kontroly či už na letisku, alebo na kontrolných stanoviskách ktorým sa na ceste do Golan z letiska určite nevyhnete.
